Na konci 6.st.n.l. začína postupné osídľovanie Balkánu, ktorý je v tejto dobe až po dunajskú hranicu súčasťou Byzantskej ríše. Pomaly však dochádza k postupnému rozpadu Byzantskej ríše. Koncom 7.st.n.l. sa vytvára bulharská ríša, ktorá je prvým štátom, na ktorom sa veľkou mierou podieľajú Slovania. Nasledujú drobné srbské kniežatstvá a Chorvátsko.
Na začiatku 11.st.n.l. sa celý Balkán dostal pod vplyv Byzantské ríše a cisára Basileia II. Bulharobijca. Bulharsko je znovu začlenené pod byzantskú ríšu, vládcovia malých srbských štátov sa stali vazalmi císára.
Na prelome 12. a 13.st.n.l. sa Bulharsko a Srbsko osamostatnily.
V polovici 14.st.n.l. záhájili Osmanskí turci dobývanie Balkánu. Rok 1389 bol osudovým okamžikom. Odohrala sa bitva na Kosovom poli, po ktorej si Turci podrobili srbské aj bulharské územie a dobyli Konštantinopol (dnešný Istanbul) v roku 1453, čo vlastne znamenalo koniec Byzantskej ríše. Osmanská ríša sa stáva rozhodujúcou politickou silou na Balkáne. V roku 1521 Turci dobyli uhorskú pohraničnú pevnosť Belehrad, čím si otvorili cestu do strednej Európy.
V 19.st.n.l.balkánske národy zahákili boj o nezávyslosť, ktorý gradoval v rokoch 1912-1913. Po II. svetovej vojne sa na Balkáne presadzuje čoraz výraznejšie vplyv Soviestského zväzu. Albánsko, Bulharsko a Rumunsko sa stávajú súčasťou “východného bloku”. V 90-tých rokoch zasahuje Balkán konflikt juhoslovanských republík, ktorý vyústil do vojny. Ukončila ju až intervencia medzinárodných síl predovšetkým v Bosne a Hercegovine, Kosove, Macedónsku.
V súčastnosti sa viaceré krajiny Balkánu opäť stretli v jednom spoločenstve národov. Tentoraz sú nasledovné krajiny súčasťou Európskej Únie: Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko, Slovinsko, Chorvátsko a Grécko. Turecko je v stave “vyjednávania” s Úniou o svojom vstupe.